| Anotace |
Performativní intervence do výstavy Nikdy sme neboli bližšie v bratislavském galerijním prostoru Tranzit.sk. Žít jako kaskadér ten slovenský sen. Keď ho riešiš, nie je čo milovať. Today, tomorrow, potopa. Možno sme sa takí narodili, možno je to tým, že my za to stojíme. Na okraji. Na okraji mesta. Aký kraj, taký krajec. Odriekaný a najväčší. Go west. Just Do it! Taste the difference! Sladkosť v dvoch kalóriách. Keď sme hladní, nie sme to my a kto nie je hladný, je proti nám. Para-papa-paaam am lovinit. Trápenie je radosť. Héros má trápenie. Máš kríž: škvŕn a špiny sa zbavíš. Performatívny zásah do výstavy Nikdy sme neboli bližšie v bratislavskom priestore Tranzit.sk. Jednorázová intervencia kolektívu D’epog do reálií rano-kapitalistického Slovenska založená na princípe náhody, nepredvídateľnosti a bezprostrednej reakcie na priestorové a tematické rozhranie inštalácie. Ukričaná, utopistická, uvedomelá, umelecká a prudko aktivistická glosa vsadená do koloritu porevolučnej eufórie a ešte porevolučnejšej skepse. Performancia na tému vyrovnávania sa so zodpovednosťou, ktorú nikto nečakal, sonda do národného mindráku menejcennosti a ornamentálne tančeky o tom, aké to je, keď vás uprostred lopoty s budovaním sveta z ničoho nič prekvapí sloboda. Sme najbližšie. Nastal čas ikonoklazmu, v ktorom sa ukáže, že ikony sú ikonické len zdiaľky.
KONCEPT: Lucia Repašská ÚČINKUJÚ: Radim Chyba, Zdeněk Polák, Janet Prokešová, Zuzana Smutková a Magdalena Straková |
