Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Anotace: Československý herec, mím a klaun Boleslav Polívka (*1949) v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia pravidelne pôsobil a vystupoval so svojimi autorskými inscenáciami v zahraničí. Hlavným cieľom výskumného pobytu bolo preskúmať pôsobenie Boleslava Polívku v parížskom divadle Theatre de ľ Est parisien a vyhľadať materiály k tamojšej inscenácii Pezza contre Tchorba a k jeho ďalším divadelným dielam (napr. Am a Ea, Trosečník či Pépe), ktoré vo Francúzsku odohral od roku 1975. Klíčová slova: Boleslav Polívka, Francúzsko, autorské inscenácie, klauniáda, pantomíma Abstract: Boleslav Polívka (*1949) is a Czechoslovak actor, mime and clown, who regularly staged his authoria productions abroad in 1970s and 1980s. The main goal of the research project was to find materials and documents and analyse his works in Theatre de I'Est parisien, where he staged his creation Pezza contre Tchorba. Besides, he often travelled to France since 1975 with his other works, such as Am a Ea, Trosečník or Pépe. Key words: Boleslav Polívka, France, authorial stage productions, buffoonery, pantomime Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Studie je výstupem grantového projektu specifického vysokoškolského výzkumu Divadelní fakulty JAMU v roce 2016. 1 Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Predmetom výskumnej činnosti je pobyt vo Francúzsku, prevažne v hlavnom meste Paríži. Tam československý herec, mím a klaun Boleslav Polívka (*1949) v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia pravidelne pôsobil a vystupoval so svojimi autorskými inscenáciami. Hlavným cieľom výskumného pobytu bolo preskúmať pôsobenie Boleslava Polívku v parížskom divadle Théätre de l'Est parisien1 a vyhľadať materiály k tamojšej inscenácii Pezza contre Tchorba a k jeho ďalším divadelným dielam (napr. Am a Ea, Trosečník či Pépe), ktoré vo Francúzsku odohral od roku 1975 do polovice osemdesiatych rokov. Vďaka získaným informáciám sa štúdia rozšírila o materiály týkajúce sa Polívkovho pôsobenia v ďalších frankofónnych krajinách, ako sú Belgicko a Švajčiarsko. Výskumný desaťdňový pobyt v Paríži bol uskutočnený v júli 2016. I keď bol výskum zložitejší než bolo plánované (Národná knižnica v Paríži sa momentálne rekonštruuje a niektoré archívy sú dočasne presunuté do rôznych končín Francúzska, napr. do vzdialených miest Avignon či Metz), podarilo sa mi nájsť mnoho zaujímavých a hodnotných článkov, kritík a recenzií, z ktorých môžem ďalej čerpať vo svojej budúcej dizertačnej práci. Vďaka znalosti francúzskeho jazyka som vybrané dokumenty preložil a niektoré úryvky využil vtejto štúdii. Bohužiaľ archív divadla Théätre de l'Est parisien bol po rekonštrukcii budovy divadla úplne zničený a takmer nič z neho sa nedochovalo (veľmi hodnotným artefaktom by bol napríklad videozáznam inscenácie Pezza contre Tchorba, poprípade iného Polívkovho vystúpenia v tomto divadle). Dôležitým spojným bodom medzi Polívkom a Francúzskom je však kontakt na Emmanuela de Vericourta ktorý bol riaditeľom divadla Théätre de l'Est parisien počas aktívneho pôsobenia Boleslava Polívku v Paríži, ako aj pri naštudovaní inscenácie Pezza contre Tchorba. Rozhovor s pánom Vericourtom o Polívkových aktivitách v jeho parížskom divadle je taktiež súčasťou tejto štúdie. Vybrané články, kritiky či anotácie sa nachádzajú na konci práce v prílohe. Am a Ea (premiéra 28. 4.1973 v Divadle na provázku) Am a Ea bola po Strašidýlkach druhá autorská inscenácia Boleslava Polívku. Polívka je autorom, režisérom a spolu s Dagmar Bláhovou aj protagonistom inscenácie. Am a Ea je klaunskou parafrázou na známy biblický príbeh Adama a Evy a skladá sa z piatich obrazov: Úvod (Zrod), Pytačky, Hostina, Ovocie poznania a Vyhnanie z raja. Podľa Carriéra, ktorý delí príbeh na tri základné typy, je Am a Ea prvým typom: ide o „príbeh vyprávaný niekým, kto ho pozná, ľuďom, ktorí ho tiež poznajú."2 Príbeh tohto typu zväčša funguje za predpokladu, že je vyrozprávaný novým spôsobom. V prvom rade ide o stretnutie a zbližovanie sa dvoch ľudí - muža a ženy. Protagonisti vystupujú v postavách klaunov. Tí sú pod dozorom dvoch zriadencov, ktorí im dávajú rozkazy a zákazy. Polívkova inscenácia Am a Ea sa po prvýkrát predstavila vo Francúzsku na medzinárodnom stretnutí experimentálnych a alternatívnych divadiel pod názvom Festival Mondial du Théätre v meste Nancy. V tej dobe šlo o jeden z najvýznamnejších festivalov tohto druhu na svete a v roku 1975 sa konal od 8. do 19. mája. Predstavilo sa na ňom 45 súborov zo všetkých kútov sveta, napr. USA, Juhoslávie, NSR, Japonska Mali, Indonézie či Brazílie. Návštevnosť festival u bola okolo 150.000 divákov. Klauniáda Am a Ea cestovala do Nancy na základe pozvania Pierre-Jean Valentina, cestujúceho dramaturga festivalu, ktorý inscenáciu videl v Divadle na provázku v Brne (ktoré vtedy sídlilo v Dome umenia) 6. februára 1975. Pierre-Jean Valentin mal na starosti dramaturgiu socialistických krajín. Okrem nich sledoval divadelné dianie aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku a NSR. Festivalový ročník 1975 sa podľa neho zameriava na avantgardné či „revolučné" divadlo. Takisto hľadal v divadlách návrat k folklóru či cirkusu, a bol proti rýdzo komerčnému divadlu. Podľa jeho vlastných slov bolo práve Divadlo na provázku také, ktoré ho 1 Divadlo Théätre National de l'Est parisien (TEP): Budova divadla bola založená v roku 1911 na ulici Malte-Brun 17 pre kino a music-hall pod názvom Zénith pre 1060 divákov. V roku 1964 sa z budovy stáva Národné dramatické centrum, a v roku 1972 Národným divadlom. Théätre National de l'Est parisien je tak Národným divadlom od roku 1972 do roku 1988, kedy je nahradené Národným divadlom Théätre de la Colline. TEP sa presunulo do novej budovy na 159 Gambetta Avenue, pričom ostalo v područí nového Théätre de la Colline. Od roku 2002 je riaditeľkou TEP Catherine Anne, ktorá sa zameriava na súčasnú dramatickú tvorbu. 2 Carriěre, Jean-Claude. Vyprávět příběh. Praha: Národní filmový archiv, 1995. v rámci československej divadelnej tvorby zaujalo v najväčšej miere. Uznával tamojšie metody kolektívnej práce a vzťah herca ku kolektívu, a bola mu blízka dôležitosť spoločenskej výpovede.3 Predstavenia Am a Ea sa v Nancy odohrali 8., 9. a 10. mája 1975 v adaptovanom industriálnom priestore Docks Vinicoles. Pre veľký úspech sa následne pridali ešte dve vystúpenia, a to 17. a 18. mája od 14:30 vSalle Gentilly.4 Divadlo na provázku malo mimoriadne nabitý program: odohralo celkom 13 predstavení behom desiatich dní. Hrali na rôznych miestach: od klasického divadla cez cirkusový stan a halu v dokoch až po plenér na námestí. Brnenské divadlo bolo francúzskymi kritikmi označené za najobľúbenejšie a najskromnejšie na festivale. Jean Faure napísal, že ide o tragikomédiu, v ktorej sa neskutočné stáva skutočným a naopak. Nejde podľa neho len o „nekončiacu radu vynikajúcich gagov, ale aj o univerzálny príbeh človeka, ktorý má svoje potreby a túžby. Ďalším významným zájazdom s klauniádou Am a Ea do frankofónnej oblasti bolo aj belgické turné v roku 1977. Pozvanie vzišlo z iniciatívy umeleckého šéfa divadla Théätre 140 Jo Dekmina. Ten videl Divadlo na provázku dva roky predtým v Nancy a turné zorganizoval s pomocou belgického ministerstva kultúry. Turné začalo piatimi vystúpeniami v Théätre 140 v Bruseli v dňoch 18. - 22. mája 1977, potom sa vydalo na cesty po mestách Seraing, Turnhout, Arlon, Namur, Antverpy, Genta Louvain-la-Neuve. Z belgického turné sa dochovalo niekoľko článkov a kritík. Po jednom bruselskom vystúpení napísal kritik Luc Honorez, že netušil, že sa dá s minimom slov a výhradne mimikou a gestom povedať tak veľa, a že počas dvoch hodín mal pocit, že všetci sme svojím spôsobom klauni.6 ná reportáž z novín La Libre Belgique (Slobodné Belgicko) popisuje vystúpenie Am a Ea v Bruseli mimoriadne lichotivo, a okrem iného sa snaží vymenovať aj rôzne žánre či disciplíny, z ktorých tvorcovia čerpajú: „Český humor existuje, stretol som sa s ním... Nielen s Dobrým vojakom Švejkom, Sedmo-kráskami či Láskami jednej plavovlásky, ale aj s Divadlom na provázku. Importovaná do Belgicka vďaka festivalu v Nancy, táto mladá skupina z Brna opodstatňuje svoju cestu a určite si zaslúži, aby sme sa s ňou stretli v Divadle 140. Smiech je zaručený. Úsmev takisto. Od 7 do 77 rokov, ako píšu, a bez potreby ovládania jazyka pána Dubčeka. Pod nepokojnými očami dvoch posluhovačov v tesnom smokingu - typ chlapíkov čo vám dajú putá za „áno" aj za „nie" - hrajú jeden chlapec a jedno dievča znovuobjavenie sveta nevinnosti, svet Adama a Evy, chránený pred všetkou skazenostou. On, typ medzi Jean-Pierre Casselom, povrazolezcom a Jerry Lewisom. Ona, zlatíčko s copíkmi, podobná Victorii Chapli-novej. On pláva v desatkrát širšom kaki plášti, ona v šatách s poľnými kvetmi. Podľa známej cirkusovej tradície majú nosy nablýskané a fialovejšie než nosy pijanov z Bourgogne, zakiaľ ich nohy sa preplietajú v bagandžiach číslo 84. Klauni? Bez pochýb, ale to by bolo príliš jednoduché. Boleslav Polívka a Dagmar Bláhová vedia preskúmat všetky tajomstvá v obore zábavy. Požičiavajú si z ekvilibristiky, z pantomímy, z cirkusu, kaviarenského divadla, z expresionistickej karikatúry, z vaudeville, od Lan-gdona či Keatona z čias nemého filmu. Užívajú málo rekvizít iba dve skrine, ktoré im vytvárajú domčeky a ktoré sa spoja doskou - mostíkom, na ktorom sa uskutočnia mnohé kotrmelce. Nebudeme vymenovávat gagy, veľmi dobre fungujúce a niekedy improvizované počas predstavenia: roja sa, berú si svoj čas, môžu byt nevyvážené, ale vždy sú nečakané, prevažne v jemnom tóne. Štipka zlomyseľnosti je oslabená v bláznivej atmosfére. Je to ako dvor počas školskej prestávky: Adam a Eva robia piruety, opičia sa po dospelých, ukazujú dlhý nos prílišnej úctivosti, neposlúchajú s rozkošou. Tu máme skutočne obrovskú detskú hravost 3 Lederer, Jan. Divadlo je život sám. Brněnský večerník, 1975. 4 Oslzlý, Petr. Am a Ea. Klauniáda Boleslava Polívky v Divadle na provázku (1973). Analýza, rekonstrukce, dokumentace. Janáčkova akademie múzických umění v Brně, 2015. 5 Faure, Jean. Adam et Eve par le cirque Alfred de Prague: Le génie et le fantastique au bout du geste!. En Vaucluse, 1977. 6 Honorez, Luc. Adam et Eve au Théätre 140: on est tous des clowns. LeSoir, 1977. Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 v plnej sile, na úkor mrzutých strýcov. Pod filigránom možno nájsť politické súvislosti, čitateľné v druhej vrstve. V momente, kedy pražské Čierne divadlo javí pokles inšpirácie, tvrdíme, že Divadlo na provázku sa vynára v pravý čas, aby prebralo štafetu a pripomenulo nám, že humor je dietatom Česka."7 Polívka spomína: „V Belgii má naše divadelnictví dobrý zvuk. Lidé, kteří divadelní scénu sledují, znají Černé divadlo, Fialku, v Belgii s úspěchem proběhli Dny československé kultury. "8 Jedno vystúpenie sa malo dokonca odohrať aj v meste Waterloo, ale nakoniec organizátori (mladí divadelní nadšenci) nedodržal slovo, sála technicky nevyhovovala a predstavenie sa zrušilo. Hubert Huertas vo svojej reportáži píše o krásnom svete dvoch čarovných klaunov, ktorí nepotrebujú mnoho slov, aby boli absolútne pochopení: Jde o veľmi malý cirkus, ktorý nesie skromné meno. Alfréd... Vo vystúpení Adam a Eva, ktoré predstavil predvčerom a včera večer v sále BenoľtXII., využil štyroch klaunov, dve skrine, jednu dosku... A všetku krásu sveta. A všetko čarovné, všetku silu, všetku nevtieravost, všetku vzburu. Každé slovo bolo zvukomalebné, a s tak krásnym prejavom, že je pre každého zrozumiteľné. Je to gigantizmus v škatuľke zápaliek, maličkosti čo chcú všetko povedat, preháňanie, perfektné preháňanie s cieľom byt pochopený v úzkom rozsahu jednej vety. Téma? Dvaja dobre oblečení zriadenci, kompletne čierni s motýlikom, donútia klauna vystú-pit na scénu. Potom donútia jednu „diváčku", aby mu klaunský robila spoločnost. S výrazmi profesorov a moralistov dohliadajú na svojich „chránencov", aby nezašli ďalej než k operetnej láske. V druhej časti títo dvaja slušní klauni podľahnú pokušeniu v podobe fľaše vína a škatuľky cigariet, aby mohli zažit čo možno najvýbušnejšiu a najneviazanejšiu lásku. Opát prichádzajú cenzori a pošlú ich spát do svojich skríň, pretvorených na väzenie. Posledná scéna je hrozivá. Muž a žena, normálni, znormalizovaní, bez červeného nosu a nadrozmerných topánok, sa pripoja k davu divákov. V inscenácii nenájdeme ani jedno gesto, ani jednu súčasť dekorácie, ktorá by nebola nabitá silou toho najintenzívnejšieho života. Zubíme sa, smejeme sa, vybuchujeme smiechom, a potom sa poburujeme, pozdvihnutí tou istou vlnou bizarného entuziazmu. Táto československá skupina predviedla plameň odporu voči všeobecnému útlaku. V tichosti, aby nebolo možné cenzurovat. Všetci štyria herci sú vznešení, a dávajú zmysel grotesknému odevu klaunov."9 Kritik vyzdvihuje i silu pantomímy, ktorá dokáže obísť cenzúru. I vtom spočívala výhoda Polívkovej tvorby, ktorý vedel vtesnať svoj svetonázor a postoj do fyzického vyjadrenia. Doplňme, že inscenácia Am a Ea vycestovala do mnoho iných krajín mimo frankofónnu oblasť. Napríklad Vratislav, Poľsko (1974), Miláno, Taliansko (1976), Freiburg, Nemecko (1978), Villach, Rakúsko (1979), Londýn, Veľká Británia (1979), Ženeva, Švajčiarsko (1979) a mnohé ďalšie. Am a Ea bola uvedená vo viac ako päťdesiatich predstaveniach po celej Európe. Preto ju treba chápať ako inscenáciu celoeurópskeho významu a pôsobenia.10 Pépe (premiéra 24. 5.1974 v Divadle na provázku) Polívka si v inscenácii Pépe vybral za hereckého kolegu dieťa - malého chlapca. K inšpirácii detským partnerom a jeho videním sveta dodáva: „Od všeho oproštěný pohled dítěte mají všichni velcí komikové němé grotesky. Určitě není náhoda, že se tolik velkých komiků inspirovalo chováním dětí."11 Vziať si do divadelnej inscenácie za partnera dieťa nebolo a ani dnes nieje obvyklé. Okrem neho však Polívka vzal do hry aj živé zviera - sliepku, ktorú nazval Pépe. Podľa Kennetha Rea z britských novin The Guardian môže ísť o riskantný experiment: „Herci majú zvyčajne averziu voči hraniu s detmi či zvieratami. Len klaun by spravil oboje."12 Polívkovi tento pokus vyšiel. Najviac predstavení v pôvodnej československej verzii odohral v roli chlapca Radovan Balaš. Príbeh klauniády Pépe začína príchodom dospelého klauna (v českej verzii sa nazýva Šantala) na akési terasovité smetisko, vytvorené z plachiet a novín. Ide o neutrálny priestor, ktorý môže predstavovať vojnové zákopy, perifériu zničeného mesta alebo pustinu.V tomto priestore klaun stretáva osamelého chlapca v kočíku, s ktorým postupne nadväzuje priateľský vzťah. Jednoduchá scéna slúži viacerým účelom: je striedavo protileteckým krytom a striedavo ihriskom či manéžou. Protiletecký kryt hercom slúži ako ochrana počas vojnových náletov, ktoré pravidelne prichádzajú a odchádzajú. Klauniáda Pépe sa tak ako aj Am a Ea predstavila na festivale Mondial du Théätre v Nancy 1975. Okrem týchto dvoch Polívkových autorských diel tam cestoval súbor Divadla na provázku aj s inscenáciou Com-media delľarte, v ktorej Polívka hral jednu z hlavných postáv: Harlekýna. Ako spomína Vanda Faldýnová, vtedajšia inšpektorka pre kultúru Národného výboru mesta Brna a súčasne vedúca zájazdu Divadla na provázku do Nancy, atmosféra okolo českého súboru bola vynikajúca. „Po představení Pépe za námi chodili pro autogramy a chodili za námi i divadelní ředitelé z celého světa s neuvěřitelnými nabídkami. Denně jsme kromě toho poskytovali čtyři až pět interview."13 V rozhovoroch s novinármi či divadelnými odborníkmi museli často odpovedať na otázky prečo sa vracajú k ľudovému divadlu a na štýl ich práce. Niektorí kritici dávali československé divadelníctvo za vzor avantgardného a pokrokového divadla. Festival v Nancy zaštiťovala Komunistická strana Francúzska. Ako spomína režisér divadla Peter Scher-haufer, po jednom vystúpení sa herci stretli aj s „členy Francouzské komunistické strany pod heslem „Za skutečnou kulturní revoluci". Styl našeho pojetí s neverbální komunikací, nepravidelným textem, a v nepravidelném divadelním prostoru, to bylo, čím jsme se „trefili" do trendu festivalu."14 Súbor Divadla na provázku sa na festival pripravil dôsledne. Slovné hračky mali naštudované v niekoľkých jazykoch a svoje tri inscenácie dokázali odohrať v rôznych priestoroch mesta Nancy. Pre Polívku bolo dozaista výhodou, že už v tej dobe ovládal francúzsky jazyk na vysokej úrovni. Podľa rôznych zdrojov to bola vo veľkej miere klauniáda Pépe, ktorá otvorila Polívkovi dvere do Európy a do sveta. Keďže chcel pripraviť medzinárodnú verziu tejto svojej inscenácie, v roku 1980 pripravil konkurz na malého chlapca do inscenácie Pépe vo švajčiarskej Ženeve. V konkurze boli vybraní dvaja švajčiarski chlapci: Loic Jacquot-Guillarmod a Damian Weber, s ktorými potom Polívka preskúšal Pépeho na medzinárodnú verziu vo Freiburgu.15 Na zájazdy si autor niekedy bral oboch a v predstaveniach sa striedali. Obaja detskí herci podľa zahraničných kritík zapadli do inscenácie nanajvýš úspešne. Ned Chaillet napríklad napísal, že „Polívkovo nadanie spočíva okrem iného v tom, že dokáže svoju klauniádou viest Damia-na Webera alebo Loica Jacquot-Guillarmoda celým predstavením tak, že sa zdá, že chlapec skutočne žije to, čo hrá."16 7 Theatres et concerts: Au Théätre 140: Adam et Eve ä la mode de Brno... (Divadlá a koncerty. V Divadle 140: Adam a Eva podľa brnenskej módy...) La Libre Belgique, 1977. Preklad autor. 8Skotal, Fedor. Polívka u Waterloo. Brněnský večerník, 1977. 9 Huertas, Hubert. Adam et Eve a la salle Benoít XII. - Des clowns corrosifs terriblement drôles. (Adam a Eva v sále Benoít XII. - pekelne vtipní uštipační klauni). En Vaucluse, 1977. Preklad autor. 10 Oslzlý, Petr. Am a Ea. Klauniáda Boleslava Polívky v Divadle na provázku (1973). Analýza, rekonstrukce, dokumentace. Janáčkova akademie múzických umění v Brně, 2015. 11 Polívka, Boleslav. Předběžný portrét. Praha: Československý spisovatel, 1987. 12 Rea, Kenneth. Pepe. The Guardian, 1982. In Polívka, Boleslav. Předběžný portrét. Praha: Československý spisovatel, 1987. 13 Lederer, Jan. Jak se líbilo „divaldo". Brněnský večerník, 1975. 14 Binarová, Vladimíra. Skromní, romantičtí Slované... Rovnost, 1975. 15 Pépe. Divadelný záznam. (DVD) Réžia: Evžen Sokolovský, 1982, 88 minút. 16 Chaillet, Ned. Pepe. The Times, 1982. In Polívka, Boleslav. Předběžný portrét. Praha: Československý spisovatel, 1987. Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 S oboma detskými hercami potom precestoval Taliansko, Francúzsko, Belgicko a ďalšie krajiny Európy sveta. Napríklad od 3. do 5. decembra 1980 hral Polívka inscenáciu Pépe v parížskom divadle Théätre de ľ Est parisien.17 Na jar roku 1983 vyšla v Mladej fronte nasledujúca správa: „V těchto dnech hostuje herec brněnského Divadla na provázku Boleslav Polívka v Itálii. Z Itálie odcestuje do Jižní Ameriky - od 24. dubna se zúčastní divadelního festivalu v hlavním městě Venezuely Caracasu. Společně s brněnským hercem cestuje světem jedenáctiletý Švýcar Damian Weber, který tvoří Polívkův dětský protipól ve hře Pepé. Do vlasti se Boleslav Polívka vrátí 8. května."18 Vidíme, že Polívka bol v tej dobe už mimoriadne žiadaný a scestovaný divadelník, ktorý putoval z jedného štátu či kontinentu na druhý. Švajčiarsky novinár Georges Gros videi neustály záujem zo zahraničia v zrozumiteľnosti inscenácie, a vo svojom článku s názvom „Klaun, sliepka a dieťa" napísal: „Dialóg je zredukovaný na niekoľko naznačujúcich fráz, ale reč slov je nahradená rečou tela a gest Úspech predstavenia vo svete je preto pochopiteľný."19 Sila non-verbálneho divadla tkvie vtom, že dokáže aj bez hovoreného slova vytvoriť dialóg medzi postavami. „Existujú aj dialógy bez replík, vyjadrené čisto gestom alebo pohľadom."20 Podobne ako v prípade inscenácie Am a Ea, aj tu sa Polívka na jednej strane šikovne vyhol cenzúre vďaka minimu použitých slov. Na druhej strane využil svoj klaunský a pantomimický talent k tomu, aby vytvoril medzinárodne zrozumiteľné dielo. Pezza versus Čorba (premiéra 27. 9.1975 v Divadle na provázku) Povzbudený medzinárodným úspechom z Nancy sa Polívka pustil do nového experimentu, inscenácie Pezza versus Čorba: „objevili se v ní mluvící klauni, kteří zápasili všemi prostředky o výhodné jarmareční místo."21 Hlavnou témou inscenácie bol súboj dvoch konkurenčných rodín o svoje miesto. Konflikt je to jednoduchý: dvaja klauni so svojimi rodinami majú k dispozícii len jeden hrací priestor, obaja sa chcú prezentovať svojou produkciou a žiadna strana nechce ustúpiť. Na inscenácii sa podieľala známa skupina Polívkových spolupracovníkov z brnenského Divadla na provázku: hudobník Jiří Bulis, dramaturg Petr Oslzlý či výtvarník Dušan Ždímal. Okruh kolegov - priateľov, ktorý mu k úspešným dielam pomohol v minulosti, vyhľadával aj naďalej. Podľa Otakara Brunu má „Bolek vlastně u svých začátků stále stejné (a věrné) spolupracovníky. Vrací se k nim, dělá s nimi v různých proměnách, stýká se s nimi a pracuje a je lhostejné či mezi tím odskočí do Milána, Los Angeles, Hongkongu anebo po představení večer v Brně odehraje představení v Paříži. "22 Pezza versus Čorba sa odohráva v polkruhovej cirkusovej manéži. Diváci sedia z troch strán. V závere nscenácie vytvoria herci vysokú stenu zo škatúľ, ktorá oddelí nielen hrací priestor, ale aj možnosť divákov sledovať, čo sa deje na druhej polovici. Divadlo na provázku bolo vôbec prvým divadlom v Československu, ktoré začalo dôsledne pracovať so scénickým priestorom ako významným výrazovým prvkom predstavenia.23 Toto predstavenie bolo v januári 1980 naštudované poprednými francúzskymi mímami v parížskom divadle Théätre de ľ Est parisien. Šlo o česko-francúzsku verziu s názvom Pezza contre Tchorba. Polívka v nej spolu s Bláhovou účinkovali a hrala sa denne od 4. januára do 10. februára 1980. V uznávanom parížskom divadle vystupoval napríklad so známym francúzskym mímom Pierrom Bylandom. Byland bol Polívkovi blízkym partnerom, vytvoril si vo svojich autorských inscenáciách zvláštnu poetiku plnú podivných starých vecí, dokrčených papierov a istej surovosti, ktorá pripomínala divadelný štýl Turbu, Hybnera či Polívku.24 Polívku pozval do Paríža riaditeľ divadla TEP Emmanuel de Vericourt, ktorý predstavenie Pezza versus Čorba videl v Divadle na provázku v Brne. Napadlo mu, že by sa problematika dvoch konkurenčných Brauchi, Sylvain. Pépé. Spectacles au Futur. (Inscenácie budúcnosti). Chronique théôtrale, 1980. Pepé na cestách. Mladá fronta, 1983. Gros, Georges. Le clown, la poule et ľenfant. La Suisse, 1980. Preklad autor. Carriěre, Jean-Claude. Vyprávět příběh. Praha: Národní filmový archiv, 1995. Veber, Václav. Příběh pantomimy. Praha: Akademie múzických umění, 2006. Bruna, Otakar. Největšípieroti. Praha: ETC Publishing, 1997. Kovalčuk, Josef. Téma: Autorské divadlo. Brno: Janáčkova akademie múzických umění, 2009. Vejvoda, Jiří. Mim, který mluví. Mladá fronta, 1981. klaunských rodín dala prerobiť medzinárodne. Jedna rodina teda ostala česká, druhá francúzska. Po festivaloch v Nancy, v Avignone či belgickom turné šlo o ďalšie významné pôsobenie Boleslava Polívku v Francúzsku. K vzniku či prijatiu inscenácie Pezza contre Tchorba prikladám rozhovor s Emmanuelom de Vericourtom (bývalý riaditeľ divadla TEP zodpovedný za dramaturgiu a program divadla). Emmanuel de Vericourt bol strojcom a svedkom českej i francúzskej verzie inscenácie Pezza versus Čorba, a rozhovor s ním prezrádza mnohé informácie o Polívkovej spolupráci s divadlom TEP. Preto je zaradený priamo do tejto kapitoly. Rozhovor bol vedený 15.-29.11.2016 pomocou internetovej komunikácie. Rozhovor s Emmanuelom de Vericourtom Ako ste sa zoznámili s československým divadlom? Bolo to vďaka Alene Slunečkovej, mojej prvej hovorkyni pre Československo. Vďaka nej som spozná a stretol mnoho českých umelcov: maliarov, fotografov, hercov či režisérov. Medzi nimi bol aj Ctibor Turba ktorého tvorbu som si okamžite obľúbil. Najmä jeho kusy Turba Taceta potom Cirkus Alfred. Tieto inscenácie som pozval k nám do Paríža. Vjednej z nich hral i mladý mím a klaun Boleslav Polívka, ktorý tvori svoje kusy v brnianskom Divadle na provázku. Čo ste od Polívku videl? Videl som inscenáciu Pezza versus Čorba v Divadle na provázku v Brne. I keď to bolo v českom jazyku nebol problém téme i celku porozumieť. Hneď som bol okúzlený tým nápadom dvoch klaunských rodín ktoré si rozdeľujú publikum podľa spriaznenosti. Preto som po predstavení navrhol Bolkovi, aby tento kus prepracoval do francúzštiny pre Théätre National de ľ Est parisien (TEP), ktoré sa neskôr zmenilo na Théätre de la Colline. Takže ste ho pozval vy? Áno, bol to môj nápad. Chcel som, aby to v Paríži prerobil tak, že jedna klaunská rodina bude česká a druhá francúzska. Bolek to pripravil spolu s francúzskymi hercami, ktorých predtým videl v Paríži hrať so Ctiborom Turbom: Pierre Byland, Philippe Gaulier a Mareike Schnitker s pomocou Dáši Bláhovej. Tá v Paríži hrala s Bolkom aj iné predstavenie, Am a Ea, ktoré som vo svojom divadle taktiež uvítal. Ako si na tieto stretnutia spomínate? Je to síce už veľmi dávno, ale sú to pekné spomienky. Všetky tieto francúzsko-československé výmeny a stretnutia mali samozrejme aj politický kontext, bez ktorého tieto aktivity nejdú analyzovať, a bez ktorého by možno ani nevznikli. Hľadali sme v dramaturgii divadla inscenácie s hlbším politickým presahom a Polívkově autorské diela do tejto dramaturgie zapadali. Ako bola prerobená verzia Pezza contre Tchorba prijatá v Paríži? Pezza contre Tchorba sa u nás v divadle TEP hrala dva mesiace. Vznikla pod režijným dohľadom Bolka Polívku, ale treba povedať, že s veľkou pomocou Pierra Bylanda a Philippa Gauliera. Inscenácia bola pub-ikom prijatá veľmi pozitívne. I keď to nebolo až tak valné u kritiky a profesionálnych divadelníkov, dalo by sa hovoriť o veľkom úspechu. Bohužiaľ nemohlo nasledovať turné kvôli vyťaženosti väčšiny ansámblu. Hral Polívka u vás vo francúzštine? Áno, Bolek rozprával dobre francúzsky a vystupoval vo francúzštine. Ale podľa prízvuku i tvaru inscenácie všetci vedeli, že je Čech. Spolupráca medzi ním a francúzskymi kolegami Bylandom a Gaulierom bola veľmi inšpiratívna. Je niečo, čo nevyšlo podľa vašich predstáv? Ľutujem hlavne to, že sa mi nepodarilo francúzskemu a českému publiku prezentovať obe inscenácie (českú Pezza versus Čorba a francúzsku Pezza contre Tchorba) bok po boku. Taktiež je mi ľúto, že nám nevyšlo doviezť do Paríža Jiřího Pechu, aby túto klauniádu predstavil v pôvodnej českej verzii. Mal som ho veľmi rád. Dokedy ste pôsobil v divadle TEP? Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 V roku 1983 sa musela budova divadla rekonštruovať z bezpečnostných dôvodov. Preto bola zbúraná a na jej mieste vyrástla nová budova. Od roku 1988 bola zverená riaditeľovi menom Jorge Lavelli. Divadlo tak zmenilo nielen budovu a riaditeľa, ale i celkovú misiu a názov: po novom Théätre de la Colline.B Z rozhovoru sa teda dozvedáme, že francúzska inscenácia Pezza contre Tchorba sa hrala v divadle TEP dva mesiace, potom už sa neopakovala. Vznikla pod režijným dohľadom Bolka Polívku s pomocou Pierra Bylanda a Philippa Gauliera. Výsledný tvar sa stretol s veľkým záujmom a úspechom u parížskeho publika. Commedia delľarte (premiéra 29. 3. 1974 v Divadle na provázku) Commedia delľarte bola jednou z ťažiskových inscenácií Divadla na provázku, ktoré profiloval a spolutvorili dramaturgické smerovanie i herecký štýl celého súboru. Obsadenie vzniklo tajným hlasovaním vo vnútri súboru. Súbor v tajnej voľbe vyjadril väčšinovú zhodu, že Harlekýna má hrať Polívka, Panta-lona Jiří Pecha a Kapitána František Kocourek.25 Celkovo v inscenácii vystupovalo deväť hercov a na premiére si mohli diváci vybrať z ôsmich rôznych scenárov: Harlekýn falošným šľachticom, Kasandrova cesta, Verná nevera, Žiarlivá Izabela, Zúfalý doktor, Komédia v komédii, Kasander Impresáriom a Chytrá milenka. Najviac dochovaných článkov, recenzií a kritík z francúzskych novín týkajúcich sa Boleslava Polívku sa vzťahuje práve k inscenácii Commedia delľarte v réžii Petra Scherhaufera. I keď nejde o Polívkovu autorskú inscenáciu, ako jej protagonista a predstaviteľ Harlekýna sa často objavuje v článkoch a kritikách frankofónnych materiálov. Commedia delľarte je inscenácia, ktorá sa vracia k tomuto žánru a využíva cirkusové disciplíny ako žonglovanie, akrobaciu, ohňové efekty a podobne. Luc-Henri Fage vo svojej reportáži vyzdvihuje minimalizmus scénografie a zároveň plnosť a pestrosť výrazových prostriedkov: „Táto hra poskytuje britké dementi všetkým, ktorí si myslia, že nedostatok divadelného nadania sa dá kompenzovat infláciou divadelných prostriedkov, dekorácií, kostýmov, hudby a osvetlenia... Je to kus veľkého a krásneho umenia, a českí herci sú naozaj hodní veľkého odkazu pantomímy a divadla svojej zeme, vkladajúc sa totálne do úžasného predstavenia, z ktorého divák odchádza dôkladne nasýtený. "2e Jean-Jacques Lerrant tvrdí, že Polívka, „tento československý Harlekýn so vzhľadom dlhého neohrabanca vo voľných gatiach je zázrakom poetickej a grotesknej komiky. Predvádza výkony gumového muža. Je tiež provokatérom gagov, využíva obidvoch jazykov, češtiny aj francúzštiny, aby znovu začal určitú časť hry v zrýchlenom, skutočne neodolateľnom rytme."27 Lerrant dopĺňa, že Polívka sa môže pokojne rovnať najlepším Harlekýnom z milánskeho súboru „Piccolo Teatro". Svojou nonšalantnou prácou s telom však dodáva tejto tradičnej postave ešte niečo navyše: vzhľad akéhosi chuligána. Nespratník, ktorý neustále vyrába nové a nové kusy, ktorými ničí svojich kolegova baví svoje publikum. Pierre Marcabru napísal pre Le Figaro po repríze v Avignone (kde sa na slávnom festivale predstavilo Divadlo na provázku v roku 1980) o Polívkovi: „Kaučukový muž s úsmevom v očiach a telom, ktoré sa mu neustále zaplieta, prekacuje, skladá a rozkladá, a ktoré on rozoberie ako bábiku. Okrem klauna je tu aj herec, hovoriaci česky, francúzsky i anglicky, ktorý vedie celú hru a dodáva každému mrknutiu oka, úsmevu či len trochu naznačenému gestu neobyčajnú ostrosť."28 Ako vidíme, v inscenácii Commedia delľarte využíva Polívka nielen svoje herecké a pohybové zručnosti, ale okúzľuje publikum i svojím jazykovým nadaním a schopnosťou plynule prepínať medzi rôznymi rečami. Okrem Polívku vyzdvihuje kritik výkon celého súboru a radosť, ktorá z ich bezprostrednej hravosti srší. Chváli dokonalosť frašky, ktorá je zároveň i substanciou tragédie. Sál vraj burácal smiechom. Iná recenzia na predstavenie v Avignone od Jean-Louis Mignalona píše, že „Polívka je ako Harlekýn absolútne okúzľujúci. Už ho poznáme z Cirkusu Alfred. Tu však ešte väčšmi ukazuje mieru svojho neskutočného talentu. Dlháň stratený vo svojich nohaviciach, príliš širokých, pružný ako dážďovka vyzerá akoby sa narodil, aby bol klaunom. Nenútený a prirodzený v slove i pohybe vymýšľa žarty a klaunské čísla. Je to ozajstný Zanni dnešnej doby. "29 Michel Cournot sa v novinách Le Monde zamýšľa, či je v inscenácii niečo typicky českého. Myslí si, že humor, občasná vulgárnosť a ľahšie gagy vychádzajú z medzinárodnej tradície žánru. O Polívkovi píše, že je to „veľký klaun, zlomyseľný ako opica, známy už z pôsobenia v Paríži. "30 Dodáva, že Polívka síce používa masku a spôsoby Harlekýna, ale viac pripomína výstupy cirkusového či music-hallového klauna. Záver V tejto štúdii som sa pokúsil zhrnúť materiály (články, recenzie, kritiky) týkajúce sa inscenácií Boleslava Polívky, ktoré sa dochovali vo frankofónnej európskej oblasti. Vďaka nájdeným dokumentom môžeme potvrdiť, že sa vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku v sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov predstavil hlavne v štyroch rôznych inscenáciách: Am a Ea (1973), Pépe (1974), Pezza versus Čorba (1975) a Commedia delľarte (1974). Stroma z nich vystúpil na medzinárodnom festivale experimentálnych a alternatívnych divadiel pod názvom Festival Mondial du Théätre v meste Nancy v roku 1975. Dalo by sa povedať, že práve toto stretnutie divadelníkov z celého sveta bolo akýmsi odrazovým mostíkom pre Polívkově ďalšie cesty a pôsobenia v zahraničí. Práve v Nancy si získal široké medzinárodné publikum a dostal mnoho pozvaní do celého sveta. Jednou z najdôležitejších aktivít Boleslava Polívku vo Francúzsku bolo naštudovanie a prenesenie jeho klauniády Pezza versus Čorba do česko-francúzskej verzie spolu s významnými francúzskymi divadelníkmi. Pozvanie do parížskeho Théätre de ľ Est parisien dostal priamo od vtedajšieho riaditeľa divadla Emmanuela de Vericourta. Rozhovor s ním o pozvaní, vzniku či prijatí inscenácie Pezza contre Tchorba je súčasťou štúdie. Inscenácia sa hrala nepretržite dva mesiace roku 1980 pre parížske publikum. Okrem troch Polívkových autorských inscenácií treba kjeho pôsobeniu vo frankofónnej oblasti pripojiť účinkovanie v inscenácii Petra Scherhaufera Commedia delľarte. Práve táto kreácia sa stala jednou z profilových inscenácií súboru Divadla na provázku a bola taktiež hojne uvádzaná na zahraničných pódiách a prehliadkach. Boleslav Polívka, ktorý tu stvárnil vynaliezavého a provokatérskeho Harlekýna, prispel veľkou mierou k veľkému úspechu tohto diela. Väčšina dochovaných recenzií a kritík chváli buď herecký súbor ako celok, alebo sa samostatne venuje práve Polívkovi a jeho neutíchajúcej hravosti a talentu. Preto môžeme tvrdiť, že tento autor, mím a klaun zanechal vo frankofónnych krajinách hlavne v rokoch 1975 až 1981 nezmazateľnú stopu." Oslzlý, Petr. Commedia delľarte Divadla Husa na provázku (1974 - 1985). Brno: Janáčkova akademie múzických umění, 2010. 26 Fage, Luc-Henri. Provázky „commedia delľarte" stále fungují. Vaucluse Matin, 1980. Preklad autor. 27 Lerrant, Jean-Jacques. Verva commedia delľarte s DNP z Brna. Le Progres, 1980. Preklad autor. - 28 Marcabru, Pierre. Le Théätre ä la Ficelle. Lecon d'humilité. (Divadlo na provázku. Lekcia pokory.) Le Figaro, 29 Mingalon, Jean-Louis. Commedia delľarte. Le Matin, 1980. Preklad autor. 1980. Preklad autor. 30 Cournot, Michel. Commedia delľarte. Le Monde, 1980. Preklad autor. Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Soupis příloh Příloha č. 1: Theatres et concerts: Au Theatre 140: Adam et Eve ä la mode de Brno... (Divadlá a koncerty. V Divadle 140: Adam a Eva podľa brnenskej módy...) La Libre Belgique, 1977. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č.2: HONOREZ, Luc. Adam et Eve au Theatre 140: on est tous des clowns. Le So/'r, 1977. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 3: FAURE, Jean. Adam et Eve par le cirque Alfred de Prague: Le génie et le fantastique au bout du geste!. En Vaucluse, 1911. Zdroj: Archív Divadla Husa na provázku, Brno Příloha č. 4: COURNOT, Michel. Commedia delľarte. Le Monde, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 5: MARCABRU, Pierre. Le Theatre á la Ficelle. Legon ďhumilité. (Divadlo na provázku. Lekcia pokory.) Le Figaro, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 6: Festivalový bulletin, Nancy 1975, str. 94-95. Zdroj: Archív Divadla Husa na provázku, Brno Příloha č. 7: SUZOR, Simone. Comedia delľarte: 2 heures ďeclat de rire. La Marseillaise Vaucluse, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 8: Am a Ea. Anotácia vo francúzskom jazyku. Festival Nancy, 1975. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 9: De Brno a Seraing. Adam et Eve. Drapeau Rouge Bruxelles, 1977. Zdroj: Archív Divadla Husa na provázku, Brno Příloha č. 10: Pépé. Theatre de Carouge, Atelier de Geneve, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 11: GROS, Georges. Le clown, la poule et ľenfant. La Suisse, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Příloha č. 12: „Pepe" avec le clown Polivka. Tribune de Geneve, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Příloha č. 1: Theatres et concerts: Au Theatre 140: Adam et Eve á la mode de Brno... (Divadlá a koncerty. V Divadle 140: Adam a Eva podľa brnenskej módy...) La Libre Belgique, 1977. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž CULTURE ET LOISIRS THEATRES ET CONCERTS— Le Divadlo na Provasku au 140. du 18 au 22 avril MfcOafka, i lunu náM ém trnm- C Hl Ulli «MB MR M t"«M> •»» U U UU. J" o o.i»im iMiiM ■ mw «mW Oyt »•» *• » a mbi • • it. it a v m m t » m tmo» ita Krt -Jím U 1« rwl • » a » m w.. Mite • L. It*t1r. i IMIlHl •« U mm« 4— U m «mi« M a mm ■•• ll! li na mi i i - nU: ««»ii««l. U. mm l u.....Ml d. U nm * lUitw t™ U XMI Ml MIH' ■» ■«">"<*«»• *"*»"»■ m. mi mm «t i m B ni a;* a **7"Ťi\ M I ■ ibIiii aia fiia fi''---- t. I> . X k S t Lam mm IM mm M «V »»Immun t Omi Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Príloha č.2: HONOREZ, Luc. Adam et Eve au Theatre 140: on est tous des clowns. Le So/r, 1977. Zdroj: Bibliothéque nationale de France, Paríž UTS-CULTURE u som čolu .« or • 1 ... ta ídroz ■ Adam et Eve, au theatre 140: on est tous des clowns... cc Lar Lubovitch Dance Company x»: pour un seul soir á Bruxelles * m m m ľ ( lours lívres Příloha č. 3: FAURE, Jean. Adam et Eve par le cirque Alfred de Prague: Le génie et le fantastique au bout du geste!. En Vaucluse, 1977. Zdroj: Archív Divadla Husa na provázku, Brno Adam et Eve par le cirque Alfred de Prague lie génie et le íantastique au bout du geste! • un .*» m H • Cm* k • . - f'»Mn» * i» mm*M»«( » j--t w bm\ to- V *• ttfté* k r *■ »*4» M» *» M*n-MM ' *S a^Mfr«"z. f m«m -mm, «m «mm> n «V Hi ii ,w - * wm >• m* mm r** MJ* M Im ■ i M M ftr>rr«V V>mi* rim f»«*.-. t**** •»-i >* Vw»i* M.»3n n*. *m |t«y» C«m -m m fao, *•* *»* M«»* •»**• « MMMKI* • % '»* • •*-*» • «. - • ^«r* rl *a i ,■ ,-»v »^mmm a*mm*m tja* ►«■*•». «• an p»-*-»~» m* mr—«; 4 -« iMtfRt. MÉ La» MIMKmi M***M Mtfw mw* — r Mt ■ i m •*» WMn *v ^—»—.- #>•«*. mit«« m . •» o*r-»: >«Mi **•» rt» ftr.i in« • l> » ••»!» «M Wfltl r«MH »I ■*•*»■» » * rfť\«*> »rj •AMMV mm !•«!» «mm« m» .... •» o, ,,,, „ . Lf*f r bMff «mm ■ ■***♦ m nimm'" fulfil •» f»»» L* t^*mMjn «fMpH r**» *tw o.k «n a rw*«* er« «(L»j*« »*>< r»,i aV ^r-« Mt.a# w.'iim« m*-wmm» * f W r-»1Vr- «a> *a> Hk "Ml tm w+ »*MM |M .CaraMdu ddTartt* A » M*«ff (VMWťTIt m* fS. i iTT*'mm*lwTi* OmmmV» Im« m .«Mi * nr-T* •W M »MH-Mlt u *i i:-mm ii !■■ «.*»,<«*■ «- «rt «• Tm mm Tmi mm mC t. «- fc.-*' •>•■■»%*. m» mim M^"^1.......f rrt^j. SS *4Wtf Im) r^Miniii n *M M MŕfMi MMIbi «*> M f> ***** - »rw«« r-*.f 4M * Tm* "Mt-ti *u iITmTP 0 *Ml» I LE FIGARO A X X am unui moiv n itti - immiim M«i.wr JELO 94 JIXLLFT 1M0 La France des festivals La Tu««« * la fecaaa Avtonon Le^on ďhumilité C\Vmmmmm*wMt m tm »-m im» atr« m ««tm Cm i «4t«af*ÍM«aVM Ml MMI ■ < BMI * MTW» - » «hü|rM4ai art fM» 9MM IMW* "awwi 4 aj Ma>y n tw ij" -mm mim imm ktmí •an Mt ■ mo tJVI». M-» 1 km 00 MJwa * M Hl«401 nm! m* *• IMW rrfW *«*-air* « a>. 9 4 ^ # ■» 4 ■T MM>a» « »M>ft«f 4 4>M> m »4 MImWM MWM4*M"t«4fM>l>^lM* t«tM»m> CMM Mm« • mV .j M*a> Ml «w |M C««V4 WMtHWm CaM» poaj ft* M> M» «4 ••**■** 4aV«*M> •** Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Príloha č. 6: Festivalový bulletin, Nancy 1975, str. 94-95. Zdroj: Archív D.vadla Husa na provázku, Brno DIVADLO TCHECOSLOVAQUIE NA PROVASKU BRNO Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Příloha č. 7: SUZOR, S,mone. Comedia dell 'arte: 2 heures ďeclat de rire. La MarsefHa/se Vaucluse, 1980. Zdroj. Bibliothěque nationale de France, Paríž __ 9 Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Příloha č. 8: Am a Ea. Anotácia vo francúzskom jazyku. Festival Nancy, 1975. Zdroj: Bibliotheque nationale de France, Paríž AJ o E.l Am n- ' . AuiirUri lj.nLniil.iv Polívko ilM On acônn i Doloalav polívka dlatrlbutlon t Bol»al«v ŕallvfcn, pg^Hr Hlíihnvíí, A ■ualqua t 3lŕ[ Bulla •eonolagla i Oulon ždiaal flfulya* dj apecloíle i \ Aa et Ed »t uno poraphrtao olOmaquo do l'hlatorlo bibllqua ď A4«* flt Eve., Lo clom *■, nnír «c rnPantln, lane* tur Lu piate par In» eaelovŕa, mite Jel ttřiůndonne, tnut on dtant iiituurr ďune oultltUd* tfeoi * oroW a> l'eapaco apactattlir. thoitral deteralne lo vialao daúolla devlont 1* clŕ do lo ni*a an teene. Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Příloha č. 9: De Brno a Seraing. Adam et Eve. Drapeau Rouge Bruxelles, 1977. Zdroj: Archív Divadla Husa na provázku, Brno t • tXm im - 3p: . AOXIUAW a* la MOSES. A. MUKAU voor KSSXJlIrSfU H. V. Tm. no niun Eňnaai : Dan« 1 HftÄEJLLfl 1973 í3ř««» - 's" *t WX1UJUHÍ d* U PMSSl S. A. mm wanm tl* Brno a Soralno Adam et Eve laaiii"1'1 tum *» : >••» Dflati - i mtmtt 'Tin M • . ■ / La OctUa t3«f«lM ' úliarMIPt ".^f>!- • M> aiiiMi«*»» a»iii.ünaw«"* . J U ii I ■ ' CW j-N"»ľ awauat »a (uunWTUíma r. I Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Příloha č. 10: Pépé. Theatre de Carouge, Atelier de Geneve, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž ,,>7v. U» on-n. ^c* i* ti míra -i'u-fl irTľ-,4 kJiui j Ul 4a Punu. da iMtVfvl 4Wi4nvJ| "■-.-■r , .1 ■>_+ -hi -é'ijp^-. pr.> Mg* par Mt -iwaauai * 9*L 1» ■" TJ» k» WKW ľftŕW t* rHift . La p4uk. ŕep* nl luae lon-ďufta . *l0íl* P*f4 M ť*M TÉdnitar wWb v-rwiia *ratf l| rlrw* ac l+*^trn trtfH - F-tiii , val meivUI i1 j v4Jir+ M Há-Vry *a 11% S-.-c* ■ pHmwü' tai mamám artlar **a< W» '"♦fl**" ÍT.ň .u ij . tfimO k4é Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Příloha č. 11: GROS, Georges. Le clown, la poule et ľenfant La Suisse, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Parľž Příloha č. 12: „Pepe" avec le clown Polivka. Tribune de Geneve, 1980. Zdroj: Bibliothěque nationale de France, Paríž. Ľ. ■ PĚPE- AU THEATRE DE CAROUGE Le dowri) la poule et ľenfant WC »W mtm Jnkbw,__ ♦t dout* l>-'-1- -jexp] r da cWn bzM^ Itatak Fouvfr*. hl inJia. U frdaf* » mm* lu^i-iUm -ri um nrtilH ouiiur, qu« porna* nyrtiMi nili U tu- ■ im 'jh KMhi 4* Bum na 4n neb mí raoMlae+ p*r nhJ hptťribHBAHuilipili oH.ctx»»i llntMIIWlÉAŮn lil i* tlťMhii «nc U dua ma mm OHnnl at um iraxpkjL h» diiuuiEUikub^-^n. pntfnpnjpuiDul-Hpvr +Dr lu-f-rmü sioi Im jjiľj da ^aj feM }Vu>Lt Mtw h PmmI-^h hnl moqrtfr di IP**'- una -h —>iw lun nt*mi 4 dul uu *l li I m «nrl mw* k omn. u ail dm au Y*a*a1 Q U laut 1% ajaai aai pnmdn loot a t* floia aéaaajbn 41 #*■*■>. khUpUMlMM PVm Mt* iIimiI q>JuLi r***H 11 tuýmm Cwi aw IbibjbbI l*laťTlaiia nl L* SUISSE ■j 12/1: Au ThéAtrr d# Csroagc a Pepe» avec le clown Polivka 4m aiiaiai mm wht « b >» ■ ■nm mím auf ŕiwrutu TRieiJÄJE X CEHEVE 4/lí/tO ■ aWnvowiwinrfN ?Va> ai ai if i ii n n>V |tv JJnal 'ai hhrMp Hurb^wifnáPMiMHatf a^ahf ŕ*^"* i i'i i ■. i twrp-i^i *w. HnariaHhHhaHMa^ iifťMiftivwi -f- — — p. p. hááu i JŕlHawMi»ii*% cpa. 11 Pavol Seriš: Výskum divadelných aktivít Boleslava Polívky vo frankofónnych krajinách Použité prameny Akademické studie DIFA JAMU | 2017 Literatura: Binarová, Vladimíra. Skromní, romantičtí Slované... Rovnost, 1975. Brauchi, Sylvain. Pépé. Spectacles au Futur. (Inscenácie budúcnosti). Chronique théätrale, 1980. Bruna, Otakar. Největšípieroti. Praha: ETC Publishing, 1997. CarriĚre, Jean-Claude. Vyprávět příběh. Praha: Národnífilmový archiv, 1995. Chaillet, Ned. Pepe. The Times, 1982. Cournot, Michel. Commedia delľarte. Le Monde, 1980. Fage, Luc-Henri. Provázky „commedia delľarte" stále fungují. Vaucluse Matin, 1980. Faure, Jean. Adam et Eve par le cirque Alfred de Prague: Le génie et le fantastique au bout du geste!. En Vaucluse, 1977. Gros, Georges. Le clown, la poule et ľenfant. La Suisse, 1980. Honorez, Luc. Adam et Eve au Theatre 140: on esttous des clowns. LeSoir, 1911. Huertas, Hubert. Adam et Eve a la salle BenoTt XII. - Des clowns corrosifs terriblement drôles. (Adam a Eva v sále BenoTt XII. - pekelne vtipní uštipační klauni). En Vaucluse, 1977. Kovalčuk, Josef. Téma: Autorské divadlo. Brno: Janáčkova akademie múzických umění, 2009. Lederer, Jan. Divadlo je život sám. Brněnský večerník, 1975. Lederer, Jan. Jak se líbilo „divaldo". Brněnský večerník, 1975. Lerrant, Jean-Jacques. Verva commedia delľarte s DNP z Brna. Le Progres, 1980. Marcabru, Pierre. Le Théätre á la Ficelle. Legon d 'humilité. (Divadlo na provázku. Lekcia pokory.) Le Figaro, 1980. Mingalon, Jean-Louis. Commedia delľarte. Le Matin, 1980. OslzlÝ, Petr. Am a Ea. Klauniáda Boleslava Polívky v Divadle na provázku (1973). Analýza, rekonstrukce, dokumentace. Janáčkova akademie múzických uměnív Brně, 2015. OslzlÝ, Petr. Commedia delľarte Divadla Husa na provázku (1974 - 1985). Brno: Janáčkova akademie múzických umění, 2010. Pépe. Divadelný záznam. (DVD) Réžia: Evžen Sokolovský, 1982, 88 minút. Pepé na cestách. Mladá fronta, 1983. Polívka, Boleslav. Předběžný portrét. Praha: Československý spisovatel, 1987. Rea, Kenneth. Pepe. The Guardian, 1982. Skotal, Fedor. Polívka u Waterloo. Brněnský večerník, 1977. Theatres et concerts: Au Théätre 140: Adam et Eve ä la mode de Brno... (Divadlá a koncerty. V Divadle 140: Adam a Eva podľa brnenskej módy...) La Libre Belgique, 1911. Veber, Václav. Příběh pantomimy. Praha: Akademie múzických umění, 2006. Vejvoda, Jiří. Mim, který mluví. Mladá fronta, 1981. 12